Vitajte na stránke Grécka mytógia ( greckamytologia.wbl.sk ) v sekcii Orfeus
Syn boha Apolóna a múzy Kallieopy. Bol najväčším spevákom a hudobníkom. Orfeus dokázal spievať a hrať na lýru tak pekne, že ľudia robili to, čo chcela pieseň, divá zver sa knemu zbiehala. Dokonca aj stromy, skaly a rieky načúvali jeho lahodnému spevu. Orfeus bol členom Argonautov, ktorí sa pod velením Lásona plavili po zlaté rúno. Po ukončení výpravy Argonautov sa Orfeus vrátil do svojej vlasti. Tu sa osudovo zamiloval do nymfy Eurydiky. Milovali sa navzájom a tak sa chystala svadba. V svadobný deň uštipol Eurydiku do päty jedovatý had a Eurydika zomrela. Ani sám čas nedokázal utíšiť Orfeov žial. Rozodol sa ísť do podsvetia a smutným spevom o jeho láske Eurydike poprosiť Háda a Persefonu, aby mu Eurydiku vrátili späť. Nádherný spev dojal celé podsvetie. Hádes mu dovolil odviesť milovanú ale celú cestu sa naňu nemohol obzrieť. Radostne kráčal Orfeus s Eurydikou von z podsvetia, aale Eurydika nemohla ísť tak rýchlo, lebo mala ešte poranenú nohu od uštipnutia. Krátko pred vstupom do sveta živých sa Orfeus rýchlo pozrel cez rameno, či je Eurydika za ním no uvidel len vzdiaľujúci sa tieň. Orfeus sa znova pokúsil dostať do podsvetia, ale tento krát sa však nedal Cháron obmäkčiť a nepreviezol ho cez Stix. Sedem dní sedel Orfeus na brehu rieky a pokrmom mu boli len slzy. Potom sa vrátil do drsných thráckych hôr. Tam spieval tak smutne, že začal okolo neho rásť hustý les. V tom čase sa po krajine v jeho blízkosti potuloval zástup opitých a napoli šialených bakchantiek, ctiteliek boha vína, Dionýza. Jedna z bakchantiek v bláznivosti hodila kameň do Orfea, ale ten sa zastavlil pri jeho nohách zrazený Orfeovým spevom. Bachantky to rozúrilo a všetky začali hádzať kamene. Orfeus prestal na chvílu spievať a kamene ho zasiahli. Zem sa začervenala Orfeovou krvou. Spev utíchol a zhasol aj Orfeov život. Orfeova duša zostúpila do podsvetia a teraz sa už prievozník Cháron nezdráhal previesť Orfea na druhý breh. Teraz sa už mohol Orfeus dívať na svoju manželku koľko chcel a už sa mu nestratlila. Boh vína Dionýzos nenechal zlý skutok bachantiek bez trestu. Premenil bláznivým ženám nohy na korene a ruky na vetvy ustavične zmietané vetrom. Orfeovo telo pochovali Múzy, bohyne umenia a múdrosti. Hlava, ktorú otrhli Orfeovi bachantky, plávala na jeho lýre po vlnách rieky Hebry a doplávala až na ostrov Lesbos. Odvtedy sa na tom ostrove rodia tí najlepší spevaci s sláviky spievajú krajšie ako na ostatných ostrovoch. Plávajúca hlava si ešte posledný krát zaspievala tichú pieseň. Vlny a brehy opakovali jej tichý spev. Dodnes spievajú rieky to, čo si zapamätali z piesne mŕtveho Orfea.
